Nebolo to tak dávno, keď som spravoval jeden eshop. Všetko bežalo na jednom servery nemenovanej spoločnosti, ktorá prenajíma servery. Bol tam nainštalovaný CentOS 7, php-fpm (môj miláčik), apache a postgre.
Zavolal mi zákazník, že je 30. apríla a rád by robil mesačnú uzávierku. Ibaže mu nejde aplikácia. Keďže v tom čase som ešte nemal šajnu o tom, čo je alebo nie je monitoring, nič ma ani neupozornilo. „Prosím vás, nejde mi stránka eshopu a ja potrebujem urobiť. Pozrite sa na to, prosím.“ zavolal mi zúfalý.
Ja som si sadol za počítač a písal ssh user55@15.14.26.17 a nič sa nedialo. Čakám, čakám a ono nič. Napísal som:
ssh user55@15.14.26.17 -vvv a ono to zdochlo vtedy, keď píše, že Connection refused...port 22 alebo také niečo.)
To väčšinou znamená, že sa ssh nedokážem sieťovo pripojiť. Vyskúšal som iný server a tam to išlo. Skúsil som doma, či mi ide internet, išiel. A tak mi ostalo jediné, MUSÍM volať.
Naťukal som telefónne číslo a čakám na pôvabný hlas Celine Dion v telefóne. Po 5. minútach automatu, kde som mal čakať a vysvetľoval im, že nemám záujem o rýchlejší a výkonnejší server, kde je zabudovaná ddos ochrana, mi dvihol ľudský hlas. Prepojili ma na technika, ktorý spravuje servery.
„Čo je?“ spýtal sa dosť agresívnym hlasom.
„Som ten a ten, mám problém s ssh, nepripojím sa“ vysypal som zo seba.
„Už vás mám. A aký máte problém?“ spýtal sa.
(Ok, dokázal som byť zhovievavý. Dokážem pochopiť, že existujú linuxoví admini, ktorí zavolajú do datacentra a spýtajú sa ako nainštalovať ssh. A na každú otázku odpovedajú ako prastará mať môjho priateľa: a to jak?)
„Nepripojím sa ssh na server, ani to nepingnem, sieť vôbec nereaguje a skúšal som to z troch rôznych sieti. Píše mi, že Connection refused pri ssh...“ hovorím mu.
„A skúsili ste reštartovať router?“ spýtal sa ma a ja som onemel.
„Ale veď ja nemám problém s internetom doma. Mám u vás prenajatý server. Jediný prístup na ten server, čo mám, tak je ssh pripojenie. To mi nefunguje a ako som spomínal, skúšam to odo mňa, od susedky, z práce a stále tá istá chyba.“ dychčal som.
„Čo je ssh?“ spýtal sa ma.
„ssh je pripoenie na linuxový server, aby som ho mohol spravovať na diaľku.“ hovorím mu.
„Linux? Ale ja spravujem Windowsy. Dovi!“ a tresol mi telefónom.
Ja som nechápal, ktorá bije. Čo toto malo znamenať? Skúsim tam zavolať ešte raz? To chce fľašku, hovoril som si v duchu. Išiel som do kuchyne, vytiahol som fľašku borovičky a dal si prvé poldeci.
Pozrel som si gmail a tam mi prišiel email od nich. „No, super, možno mi poslali návod ako to spraviť. Možno sa treba hlásiť na iný port alebo treba liezť ešte cez nejaký tunel alebo čo ja viem čo.“ premýšľal som.
„Vážený zákazník,
prosím ohodnoťte známkou od 1 do 5 ako v škole ako ste spokojný s pomocou pri probléme.“
Ďalší preplesk. Mal som kolegu, ktorý rád na také niečo hovoril: „Poslat je k čertu!“
Zavolal som opäť, kde som už bol trochu namosúrený.
„Vítajte vo firme xxx, čo si prajete? Nemáte záujem o nový špičkový server od spoločnosti Huawei? Má to špičkový výkon, pretože má CPU….“
(Super popis, to ako keby mi niekto chcel predať smartphone a hovoril „Ale veď on má wifi“)
Potom mi už dvihla slečna na helpdesku.
„Volám vám druhý krát.“ povedal som a stíchol som. Pochopili, že majú prehovoriť oni.
„Prepáčte, môžete nám popisať váš problém. Nás je tu na helpdesku niekoľko a bohužiaľ mi nikto nepovedal, čo sa stalo.“ povedala mi slečna na helpdesku. Možno prvýkrát celkom korektný prístp.
Inak baby v IT sú väčšinou fajn. Nemajú tú superdebilnú vlastnosť merať si niečo ako niektorí chlapi.
„Mám problém s linuxovým serverom. Prepojte ma prosím na nejakého technika, ktorý robí s linuxami.“ povedal som jej.
„Jasné, nie je problém.“ spýtala sa. Bola na mňa milá.
Telefón dvihol známy hlas.
„ČO JE?“ odpovedal ten istý človek, čo zložil telefón.
„Potrebujem niekoho, kto sa vyzná aspoň trochu do linuxu.“ povedal som mu.
„A kto ste? Musím vás skontrolovať, aby som vás našiel v databázi. Viete, pravidlá. Tento hovor sleduje google.“ a začal sa smiať.
„Ahaaa, vy. No, ale ja som vám povedal, že nerobím s linuxami. Tak, čo ešte chcete?“ spýtal sa ma akoby sme sedeli niekde na pive a ja hovorím ôsmykrát vtip, ktorý nepochopil.
„Veď prístup na ten server. Neviem sa pripojiť. Nemáte tam niekoho, kto robí s linuxami?“ už som bol zúfalý.
„Na všetko tu máme špecialistov. Skúšam skenovať váš server, ale nevidím voľný port 3389. Asi to bude musieť poriešiť linux kolega. Tu je číslo. Zavolajte mu!“
(komentovať port 3389 ani nebudem.)
Zavolal som teda linux kolegovi.
„Čo chcete?“ spýtal sa ma. Ďalší hlas ako z krčmy. (Nezavolal som do pohostistva vedľa pošty na Prahe 6?)
„Mám problém s linuxovým serverom. IP adresa je tá a tá a port 22 mi nereaguje. Píše mi, že Connection refused.“ už som zvyšoval dosť hlas.
Jeho odpoveď mi vyrazila dych.
„A máte u nás server?“ spýtal sa ma ja som už začal piť z fľašky.
Pripomína mi to príbeh ako som sa terigal z Košíc až do Ostravy ráno o 3.tej kvôli banke a oni sa ma spýtali, či mám u nich účet. Nie, ja mám bežnú úchylku sa v sobotu o druhej ráno zobudiť, vyhliadnuť si mesto a keď otvoria pobočku, spýtať sa: Čisto náhodou, nemám u vás účet?
„Pravdaže. IP adresa servera je táto.“
No už som vás našiel a viem príčinu.“ povedal mi.
„Ok, zmenili ste prihlasovanie na server? Prosím, pošlite mi emailom nové politiky a ja si to u seba zmením.“ už som bol plný nadšenia.
„Nič sme nezmenili. Vy máte plný disk. 80 percent má / a to je zlé.“ povedal mi.
„No a? Veď ja tam vyčistím logy alebo mi rozšírte disk. To nie je teraz dôležité. Rád by som vedel ako vyriešime problém so sieťovým pripojením.“ spýtal som sa ho a nechápal, čo s tým má skoro plný disk.
„No na sieť sa nepripojíte preto, lebo ja som ho vypol. Proste, ja každý deň spúšťam skener, ktorý oskenuje zaplnenie disku a keď má nad 75 percent využitia, jednoducho vypnem server.“
„To myslíte vážne?“ ja som nevychádzal z úžasu.
„Samozrejme. Viete, my admini si musíme pred každým nebezpečenstvom poradiť. Je to môj súkromný monitoring. Hovorím tomu ochrana pred DDOS.“
(„Ja tomu hovorím imbecilita.“ pomyslel som si.)
„Ok a ako sa dostanem na ten server? Mám zákazníka, ktorý potrebuje robiť uzávierku mesiaca.“ poveda som mu.
„Jediná možnosť je preinštalovať celý server.“ povedal s obrovskou hrdosťou.
„Kvôli tomu, že mám plný disk?“ neveril som.
„Áno. Pokiaľ budete chcieť, objednajte si to ako novú službu. Dovi!“ odvetil a tresol telefónom.
Po tejto skúsenosti sme zmenili datacentrum.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára