streda 8. januára 2020

Radosti a starosti Linux admina: Superadmin

Raz som pracoval pre firmu, kde sme spravovali servery pre malé firmy. Malé firmy tam zväčša mali nainštalovaný Vtiger CRM.





Pokiaľ chcete viac informácii software, navštevte túto stránku: https://www.vtiger.com/sk/ 

Bolo nás 5 administrátorov a ja som bol vo firme nový. Šéf bol celkom fajn, jedáleň tiež neponúkala len UHO a plat ušiel. Kolegovia boli fajn, ale mali tam niekoho výnimočného. Podali sme si ruky a v jeho očiach som našiel nesmiernu lásku.

„Čo vieš z Linuxu? Pretože ja všetko.“ začal.

Ja som bol ticho.

„Inštaloval si BIOS skriptom?“ opýtal sa ma.




„Ešte som nemal tú česť.“ povedal som.

„Ja mám archlinux a viem o linuxe všetko. Oni sú trosky, používajú Ubuntu a to je najhoršia distribúcia. To už Windows Vista je lepšia.“ začal svojimi úspechmi.

Ľudia na neho zagánili, ja som si o ňom pomyslel, že je šumichrast a sadol si k počítaču. Prvá úloha bola, naištalovať si Ubuntu. Bola to linuxová firma, bežalo tam Ubuntu, CentOS a openSuse na desktopoch. Odtiaľ sa pripájali na servery, atď, atď.

Tak som dal inštalovať so siete Ubuntu a všetko sa pekne inštalovalo samo. Šumichrast dobehol ku mne a šiel mi radiť.





„Čo si dal možnosť nastaviť si so siete cez DNS? To si nevieš sám nakonfigurovať IP? Počuj, vieš, čo to je linux?“ a hladkal sa po hrudníku. (Našťastie nie po mojom.)

Nebudeme riešiť, že DHCP a DNS sú odlišné veci radšej.

Väčšina ľudí dvíha telefón „ahoj, tu je Martin. Alebo niečo podobné.“ Z jeho strany to bol akt getlemenstva.

„Do p***, čo to má byť? Keď neviete spraviť SELECT v SQL, tak mi ani nevolajte. Bo*a!“ skríkol a tresol telefónom.



Osobne som čakal, že ešte pľuvne na zem, otvorí šuflík a kopne do seba poldeci.

„No, už ti to ide? Trvalo ti to len o 20 minút viac ako mne. Ja viem najrýchlejšie nainštalovať systémy. Spýtaj sa aj Kláry.“ povedal a slečny sa to dotklo.

„Nikto nie je na mojej úrovni. Viem všetko. Vieš, čo sa nachádza v /etc/routes.conf? No predsa routy!“ kričal o dušu.

„Ďakujem, zapíšem si to.“ a zapísal som si to do zošita.

„Tak sa mi to páči. Veď ja môžem byť váš mentor!“ kričal ani divý.

Opäť mu zazvonil telefón a Klára mi prišla ukázať prvotné kroky. Voňala lepšie ako jeho ukrajinská voňavka, čo sa používala na Veľkú noc.




Tak sme si vygenerovali ssh kľúče a išli sa prihlásiť na servery.

Dotyčný došiel ku mne, otvoril Thunderbird a začal mi čítať firemnú poštu. „Vidíš, tak sa číta pošta!“ povedal mi a on si naozaj myslel, že mi vlastne pomáha.

„Idem fajčiť! Keď mi niekto zavolá, má smolu. Veď aj majstri potrebujú oddych.“ povedal a zo všetkých spadla ťarcha.

Tak to pokračovalo pár dní. Na takých ľudí platí len jedno, ignorácia. Ja som sa postupne učil to IT a začal si uvedomovať, aké hlúposti rozpráva. „V assembleri sa to robí cez FOR  789 IF THEN WHILE.“ a podobné perly.

Kúpil som si zošit a tam písal tie jeho hlúposti. Veď také bludy nevymslí snáď nikto.

„Keď chceš https, volaj firewallu, nech ti dajú práva na router.“ a podobne. „Napíš chmod 777 na /etc/resolv.conf a pôjde ti DNS.“

Ja som sa z linuxu celkom dosť naučil. Vlastne na ňom. Jedného dňa sme sa nevedeli pripojiť na server cez ssh. Problém bol ten, že niekto tam vymazal všetky routy. Ono, pri týchto stvoreniach ani nie je také nutné dávať príkaz last, aby niekto vedel, kto to bol.

Zrazu sme si kolegovia hovorili. „Ide ti ssh na ten server?“ nikomu nešlo. Dotyčný skočil po nás a začal nám dávať rady.


„Čo ste to za admini, keď neviete heslo? Do p***, to tu je mám všetko robiť?“ kričal a bil sa v prsia ako King Kong.

„Aké heslo? Veď sa hlásime kľúčmi.“ povedala mu Klára.

„No ty o ssh nevieš nič.“ zavelil jej.



„Ale veď ono to po nás nechce ani heslo. Tam je jednoducho problém s tým, že ssh sieťovo nekomunikuje.“ povedal mu ďalší kolega.

„Ako to vieš? Si sieťar? Vieš niečo o CISCO? Ja mám tri certifikáty. Pi**!“ kričal a odišiel na cigaretu.

Inak, na čo nám bol v tej firme CISCO odborník, keď sme ani na CISCO switchoch nebežali?

„Pozri, Martin, keď napíšem, ssh tomas@rusalka -vvv na konci, ukazuje nám ako sa aj hlási. Tu píše, že port 22 má problém s komunikáciou. Vyzerá to tak akoby nebol povolený port na firewalle.“ povedal mi.

Ja som v tom čase nemal šajnu, čo je firewall, ale znelo to rozumnejšie ako od toho idiota.

Našťastie sme sa cez VMware dostali na konzolu a šéfa skoro vystrelo.

History:

rm -rf /etc/sysconfig/*routes
systemctl restart network





„To niekto tu vymazal všetky routy a reštartoval sieť?“ spýtal sa šéf a skoro rozbil stôl od zlosti.

Nežný princ sa vrátil a všetci sme na neho pozerali.

„Čo tak na mňa pozeráte? Už som vám to hovoril stokrát. TO NEMÁTE INTERNET?“ kričal o život.

„Veď to ty si vymazal všetky routy a reštartoval sieť. Uvedomuješ si, že to môžeme vnímať ako útok?“ spýtal sa ho dosť ostro šéf.

„Ako viete, že som to bol ja?“ spýtal sa dosť agresívne. Vyzeral presne tak ako Jurgen Klopp vo finále Majstrovstiev sveta klubov, keď rozhodca pískal ako úplný imbecil.

„Veď podľa lastu si tam bol včera ty a podľa histórie si spúšťal ako root tieto príkazy.“ povedala mu Klára.

„Ty si žena! Vráť sa k sporáku! Vôbec nevieš nič o linuxe. A čo je to last?“ kričal ako o život.

Ako to dopadlo?

Z Kláry sa stala celkom šikovná linuxáčka, my sme sa vyvinuli, jeho vyhodili a teraz sedí doma. Nezapísal sa ani na úrad práce, lebo to je pod jeho úroveň s tými cigánskymi špinami ako hovorí.

A čo ja? Naučil som sa hlavne to, že ten, čo najviac melie a chváli sa, tak vie toho najmenej. Mimochodom, takí primitívi vážne existujú.


PS: Ešte niečo, keď stretnete nejakého arogantného informatika, napíšte mi historku o ňom. Bude tu zvečnený.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára